Čo by mohol už niekto ako on povedať o svojom živote? Všetko to začína prvým nadýchnutím, to je niečo čo majú všetky začiatky spoločné. Prvý nádych a uzretie sveta do ktorého sa narodili. No ak je reč o Fabianovi, treba vysvetliť viac ako len kde začína jeho príbeh. Aby ho človek pochopil aby vnímal jeho situáciu. Musí najprv pochopiť jeho otca, Jacopo degli Albizzi. Druhé dieťa svojich rodičov. Vždy bol v tieni svojho staršieho brata Uberta. A pritom istý čas, sám sa stával mohylou stojacou pred svojím mladším bratom Guasparrom. Na ktorého vrhal tieň, no pochopil. Že sila nie je len v sláve a mene, ak je niekto moc na očiach, stane sa obmedzovaný svojou mocou. Obmedzovaný druhými. A čo musel urobiť bolo nájsť balanc. Tak sa jeho otec dostal do pozadia. Nie že by si neužíval všetkých privilégií slávy svojej rodiny. No mohol konať v jej záujme  bez toho aby všetky oči spočinuli na ňom. Dozeral na jej chod a na všetkých čo jeho drahú rodinu ohrozovali. A preto je len málo čo by jeho otca spomínali. Rozhodnutia ktoré nie vždy mali morálnu váhu ale taký je život. Jeden musí vedieť ako bojovať.

​

A čo viac, tomuto naučil i svojho prvorodeného syna. A tu sa dostávame k príbehu Fabiana.  Od samého začiatku bol dieťaťom ktoré sa neustále zaujímalo o okolitý svet. Dianie všade naokolo. Nedokázal obstáť. No jeho energiu si vzal do rúk jeho otec. Ktorý ho zveril na starosť mentorom a učiteľom. Aby rozšíril jeho osobný´rozhľad už v rannom veku. Študoval a učil sa rôznym smerom, vedám i filozofií. Šermu, jazde na koni. Mal byť z neho plnohodnotný muž. Fabiano si rýchlo našiel čo mu učarovalo. Boli to hviezdy, hviezda obloha či naopak, keď ho otec neraz ako chlapca bral na obchodné cesty loďami. Ďaleko za Florenciu. Moreplavby miloval no netrvalo dlho a zmieril sa s faktom že na to kde sa Florencia nachádza a jeho budúcnosť... Nebude na mori tráviť čas. Otec ho učil všetkému čo vedel, spoznával mužov s ktorými sa jeho otec stretával, vplyných a mocných. Kontakty ktoré raz zmenia i jeho budúcnosť... V svojich 15 rokoch sa zadíval do krásnej ženy, už vtedy mu dokázali učarovať, no bolo to skôr dievča. Malo pleť hladkú ako by bola sama len z mramoru. Čistú. Oči farby dažďa a vlasy ako tekuté zlato. Bola tým jediným čo dokázalo upútať jeho oči pevne k Zemi. I keď už vtedy, nebolo súhvezdie ktoré by nepoznal. Tie najkrajšie hviezdy videl v jej očiach. Bol zaslepený. V 17 rokoch sa s ňou napriek výčitkám otca zasnúbil. Nebola z chudiny ani mešťanka, no jej rod nemal toho veľa čo ponúknuť. Pre nich to bolo výhodné pre Fabianovu rodinu však nie. Dokonca jeho bratranci ho vysmiali. I Ubert, hlava rodiny. S tým že je len mladý naivný a zaslepený. A bolo tomu tak. Keď začala tráviť čas v ich sídle. Všetko sa zdalo rozprávkové, dokonca sa zapáčila mladá nevesta jeho matke. No čo by jeden nechcel.

 Pristihol svoju budúcu so sluhom. Bolo to pre neho ako bodnutie do srdca. Ktoré ho rvalo. Snažil sa to rozdýchať. Začal sa viac venovať rodinným záležitostiam, chladol. No nebolo to prvý krát čo sa mu podarilo zazrieť ju s ním. Pred ich svadbou. Nepriznala sa mu do očí, no jednej noci. Keď sa vrátil domov. Pripitý. Počul ich rozhovor, že je tehotná. Počul ako si bola istá že dieťa nie je jeho ale sluhu. O tom ako to chceli pred ním tajiť.

​

I tak s ňou v ten večer ako obvykle zaľahol. Zobudil sa a vydal do mesta. Doniesol jed. Sadol si k posteli a čakal kým sa zobudí. Povedal jej o všetkom o každom jednom momente kedy ich pristihol, počul. A vložil jej ampulku s jedom do rúk. Jedom dosť silným na to aby potratila no sama neumrela. Bol ponížený... A na výber jej dal, buď to vypije a vyhodý ju z domu aj sluhu. Alebo to nevypije, vyhodí ju a zriekne sa jej tak či tak ale sluhu obviní že ju znásilnil. A kto by veril žene či mužovi bez mena.... Bez moci?

​

Vypila to a potratila. Vyhodil ju. A sluhu dal i tak zlynčovať, zraneniam podľahol. Sám mu uštedril niekoľko rán.

​

No jeho život išiel ďalej. Jeho rodine, sa uľavilo, zbavili sa ženy ktorá im bola na príťaž. Schladol a všetko začal vnímať konečne s perspektívou akou od neho ostatní očakávali. No ak si myslíte že má nejaký odpor k ženám ste na omyle. Keby len jeden tušil koľko toho ženy vedia. Asi by si ich držal pri tele častejšie. Sám na to prišiel. A niet lepšieho rozptýlenia...

​

Venuje sa rodinným záležitostiam, bankérstvu s rozvahou. No dozerá na samotný chod rodiny, blízkej i vzdialenej. Často drží stráž nad ostatnými. Nastane problém? Rád ho rieši. Jeho ambície, sú veľké no vždy chce byť len ten druhý. Nikdy ho postavenie hlavy rodiny nelákalo. Moc očí. I tak však chce zaistiť rodine najlepšie možné postavenie. Nech už by mu stál v ceste i samotný diabol.

​