Životopisná sága

Rozhodne bol považovaný za akési požehnanie do rodiny. V očiach jeho otca bola hrdosť, hrdosť už len za prvý nádych jeho prvorodenného syna. Prečo by aj nie? Kým jeho otec sa mohol pýšiť synom. Jeho brat a hlava rodiny Uberto degli Albizzi mal len dvojročnú dcéru, a nová krav do rodiny, mužská krv. Je vždy pre urodzeného muža tým podstatným. Nie že by v živote mladej Flory nebola láska... No speť k vtedy ešte malému uzlíku Gabbriellovi. Už od začiatku sa tešil veľkej pozornosti z každej strany. A to i po tom čo na svet prišla jeho malá setsrička.

Gabbriello sotva vedel stáť na nohách a nedokázal obsedieť na mieste. Nech sa dialo čo chcelo. Bolo snáď milión vecí ktoré vždy musel preskúmať, či im dal prednosť pred hodiny rétoriky, etiky a ďalších smerov. Mal za chrbtom asi do desať mentorov. Nie len jeho otec ale i strýc si potrpel na jeho výchovu. Zvlásť po rokoch kedy mu jeho vlastná manželka stále nedala mužského dediča. Jeho otcovi to však neprekážalo. Gabbriell keď chcel vedel sa prisôsobiť, bol to veselý a bezstarostnný chlapec ktorý neraz lietal aj za svojou sesternicou či malou sestrou, nebolo prekážkou že sotva on sám dokázal niečo povedať. Deti... poznáte to.

Keď mu zomrela matka, bolo to pre neho zvlásťne obdobie. Stíchol. A sám sa pomaličky začal ponárať do učenia, možno pre zabavanie svojej mysle. Napriek zármutku celej rodiny, jeho otec nebol názoru aby chlap ako on prejvoval zármutok... V tom období sa viac menej stratil kde si do svojích útrob, myšlienkami... A všetok voľný čas, ak mu nejaký ostal trávil pri stajniach či iných zvieratách. A čo viac, osobné potešenie keď domov pod kabátom doniesol mača, jeho malá sestra sa istú dobu bála mačiek... Ignoroval i fakt že časom, jeho otčim si našiel druhú ženu. Ktorá sa stala jeho macochou.

No rokmi? Učenia,..zdokonaľoval sa, vo všetkom čo mu jeho svet ponúkal. Stal sa mužom ktorý sa nestratí u kníh ani s mečom. Vynikajúci šermiar, strelec... i jazdec S dušou básnika, očami maliara, ktoré si všimnú i najmenší detail. Práve jeho zrak a vkus, zaujali nie jedného muža ktorý sa pohyboval okolo ich rodiny, okolo jeho strýca a tak jeho strýc samotný si ho vzal pod krídla. A tak začal vystupovať ako znalec umenia. V tomto smere si našiel komu vplyvných priateľov, spojencov. No i nepriateľov, povedzme že napriek tomu že napriek jeho manipulácií zo slovami, výberom slov, nie každému sa jeden zapáči. A niekto ako on, dokáže i tým ako perfektne dokáže zachovať kľud niekoho naštvať, čo pár krát viedlo i k potýčke, kde síce skončil lepšie ako jeho súper ale krvi nebolo málo. Ale vždy to bral viac menej s úsmevom na perách.

Stal sa očami, ušami svojho strýca, ale že by  ho využíval? Nie. Jeho otec mu kládol do hlavy vlastné názory načo i jeho strýc tie svoje. A z neho samotného? Sa stal muž plný ambicií, ktoré sú viac naklonené pre zisk jemu samotnému než aby pôsobil ako prostý nástroj. Za dosiahnutým zisku pre druhých. Dalo by sa povedať že je ako vlk, čakajúci len na svoju šancu, kedy ucíti zranenú zver na ktorú sa vrhne. 

​