Vincenzo sa dokáže prispôsobiť okoliu v ktorom sa nachádza. Vie, že čím lepšie zapadne tým menej problémov bude mať a tým pádom sa mu jednoduchšie bude dať vytvoriť situácia na jeho obraz. Rozbíjaním systému okolo neho nikam nedokáže zájsť, jeho rozmýšľanie je tak veľmi strategické čo sa dotýka práce, alebo presadzovanie sa. Avšak Vincenzo nie je neustále vypočítaví člen svojej rodiny.   Lenže svojou prácou a postavením sa v spoločnosti stretáva s ľuďmi viac, ako obyčajný človek. Preto sa jeho povaha začala formovať na extrovertnú, z tichého introverta vyrástol muž, ktorý bol schopný prejaviť svoje nápady tak, aby ho celá miestnosť počúvala. Davy mu nevadia, no nepreferuje ich. Rád vedie ľudí, možno aj preto išiel do vojska. Neznáša byť  v tieni niekoho kto je nad tým, je to komplex z jeho detstva, ktorý ho stále naháňa a Vincenzo nemá šancu sa pred ním skryť.  Najhorší fakt je ten, že sa asi nikdy vo svojom živote nedostane na vrchol na ktorý by chcel. Je to bremeno, ktoré so sebou bude vláčiť stále.

​

Uvedomuje si, že nikdy nebude na čele, tak snaží sa aspoň niekedy tú myšlienku potlačiť a stále sa posúva v pred. Berie to, ako dobrú vlastnosť mať odhodlanie vždy sa zlepšovať. Verí, že ani tí najmúdrejší nevedia všetko a tak má stále otvorenú hlavu. Príma nové podnety a je veľmi vnímavý, informácie dokáže rýchlo spracovať, no nie vždy to je úplne správne. Často sa tak dokáže uponáhľať k zlému rozhodnutiu ani o tom nevie. 

​

Svoje emócie sa za tie roky naučil skrývať. Nerozplakal sa keď bol jeho bratom na posmech. Alebo keď jeho otec neocenil jeho prácu. Keď ho jeho matka pochválila. Potlačil to, všetko do jedného nádychu, všetko zveroval svojím básňam a myšlienkam, ktoré spisoval na papier. Armáda mu k tomu ešte dopomohla, vidieť padať toľko mužov vás poznačí a Vincenzo nebol výnimka. Často tak svoje emócie hrá a takmer každý vám povie, že je veľmi schopný herec. Udával si svoje priority a to, že bude jeho život naplnený tým, že dostane uznanie, ktoré si zaslúži mu prišlo prednejšie, ako byť plný emócií, aby si s ním ľudia mohli robiť čo chceli.

​

Tajomstvá hovorí len papierom, ktoré sa ukladajú do jeho denníku. Možno práve ten zviazaný kus listov je ten najlepší priateľ, ten ktorému najviac dôveruje. Vždy si musel kontrolovať koho mal za chrbtom, kto mu každú chvíľu mohol do chrbtu vraziť dýku. Preto nechcel púšťať moc osobné informácie. Aj keď sa to nezdá. Nevyzerá, ako tajnostkár, jediné tajomstvo, ktoré na ňom môžete vidieť sú jeho oči. Každý si dokáže všimnúť jeho hlbokého pohľadu, viete, že za nimi sa niečo skrýva. Avšak bolo by naivné sa niečo také opýtať, nepovedal by vám to. Jeho životné problémy si necháva pre seba a tak len naďalej mení kabáty podľa toho čo od neho ľudia očakávajú. Pri ženách je jemný, veľmi charizmatický a sústredení na drobnosti. Práve v prítomnosti žien sa vyskytuje veľmi rád, lebo nemusí sa stále predvádzať a snažiť sa vyskočiť a ukázať ako pri jeho bratoch. Nepredvádza sa, práve naopak sústreďuje sa na ženu a dáva jej priestor. Je veľmi romantická duša aj keď by to nikdy nik do vojaka nepovedal. Jeho jemné emócie mu zostali, ako značka z jeho detských rokov.  Berie to, ako príležitosť odhodiť svoje brnenie, žena je jemné stvorenie a jeho telo má aj tak už má dosť rán. Žena mu nemá, ako ublížiť, aspoň to si myslí. Nikdy neprežil nenaplnenú lásku, na lásku nemal čas.

​

Čím dlhšie však chodí po zemi tým viac na neho ľudia s láskou tlačia. Snaží sa svoju nechuť do svadby zahnať prácou, ktorá nikdy nekončí a je v nej na sto percent investovaný. Avšak sám pociťuje stratu v jeho záväzkoch. Tým, že jeho rodina mu nie je viac moc blízka, vie, že mu chýbajú ľudia. Aj napriek tomu, že záväzok by mu bol záťaž tak sa bojí, že zomrie sám a jeho úspechy zomrú s ním. A tým pádom nič na čom v jeho živote pracoval by sa nevyplatilo.

​

Samozrejme jeho život nie je stále len smutné porovnávanie svojich vlastností i keď sa to tak môže zdať. Má rád zábavu a rád sa stretáva s novými ľuďmi. To, že si veci môže dovoliť si užíva kým môže. Na ten život si už zvykol a tak sa ho len ťažko zbavuje i keď veľa času práve netrávil doma. Rád si dopraje alkohol a len tak ísť medzi ľudí a stratiť sa v dave. Odísť od svojich myšlienok a odreagovať sa. Keby sa toto nestalo jeho život by bol neznesiteľný. Ľudia, alkohol a zábava však nie sú jediné prostriedky na uvoľnenie, ktoré Vincenzo miluje. Rád uvíta aj drahú spoločnosť, kde sa etiketa a správne vyjadrovanie berie, ako stredobodom pozornosti.

​

Ale  šerm, literatúra, filozofia.. Každý aspekt umenia či už s perom, alebo s mečom zbožňuje. Sám nedokáže popísať pocity, ktoré sa v jeho tele vyskytujú keď šermuje. Je to niečo čo by už nedokázal zo svojho života vyškrtnúť. Maliarstvo, sochárstvo a architektúru vždy rád ocenil taktiež, ale nemal k tomu taký cit pre detail. Dielo pre neho muselo byť náramne odlišné, aby si dokázal uvedomiť jeho krásu, neprišiel si úprimne istý čo je v obrazoch tak hodnotné. Týmto do svojej rodiny úplne nezapadal, ale prácu za dielom vždy cenil.

​

Vincenzo je človek, ktorého najviac trestá jeho vlastná myseľ. Vie však, že musí sa začať brániť.

​